Návrat legendy - Pražský výběr

Autor: Peter Švec | 8.4.2013 o 16:05 | (upravené 8.4.2013 o 16:11) Karma článku: 9,99 | Prečítané:  362x

Niekedy v druhej polovici osemdesiatych rokov v Humennom. V poloprázdnej mestskej kinosále. V nedeľu večer, 24.marca, v takmer vypredanom bratislavskom NTC. Pôvodná zostava, tie isté tváre, v medzičase už legendárnej kapely „Pražský výběr“.

Áno! Raz koncertovali v Humennom :-) Sedel som tam. Vtedy pred asi 25 rokmi. A nasával som to všetkými zmyslami. Za „komoušov“. V dobe hemžiacej sa podpriemerom a plochosťou na spôsob Kájov, Heleniek a Jožov,... a ďalších, vtedajšiemu režimu až dodnes mentálne vďačných „umelcov“.

Zažil som vtedy slobodu na pódiu. Keď štyria profíci a zároveň z recesie vyvádzajúci chlapíci vyjadrili hudbou a textami s mimoriadne inteligentnými narážkami na bývalé zriadenie to, čo my sme si len tajne mysleli. V polovici 80tych rokov v Humennom. Len 50 km od sovietskych hraníc.

Pre mňa boli vtedy tí „vybraní“ chlapci z Prahy dôkazom, že aj rocková hudba môže byť nadčasová. Kocáb to dokázal aj inak. Asi najznámejším projektom je jeho rocková opera Odysseus. A podľa mňa fenomenálny gitarista Michal Pavlíček predstavil úžasný projekt Stromboli.

Uplynulo veľa rokov. Kocáb pre mňa už nie je ikonou. V medzičase mi vlastne vôbec prestali chýbať ikony... No „výběr“ prelomovým bol. Hral naplno po svojom aj napriek existenčným hrozbám. Ešte si niekto spomenie? Na časy, keď odvaha nebola tak lacná.

„Ten můj přítel Olda, on je vetešník, sbírá staré krámy a hlavně peníze. A peníze si nechá a krámy, ty dá mě. Tak si oba žijem - přímo náramně.“ Pred štvrťstoročím výstižný opis „vychcanosti“ režimu. Keď predposlednú marcovú nedeľu päťdesiatnici z Prahy opäť raz naživo odpálili „Oldu“, behali mi po chrbte zimomriavky. Na koncerte z nostalgie. Doma tiež. Z obavy, že obsah textu sčasti platí aj dnes. A teraz nemám na mysli len kontext lokálny, slovenský. Spôsob ako Európa „rieši“ krízu, mi pripomína inú pesničku, s iným textom: „S tou vaší věcí madam, nemáme štěstí...“.

Koľko schopných ľudí si aj dnes, v netransparentnom prostredí pripadá ako „divnej patron, hrabě X“. „Snaživcov“ zväzáckeho typu je dnes v politike ako maku. „Papíry straší“ je príbeh o byrokracii dodnes prítomnej. Ale či spievali o systéme alebo o charaktere jednotlivcov (Tatrman, Člověk bez talentu, Tyhle řeči znám, ...), stále to je iný bigbít. Taký, nazvem to trojrozmerný. Niekedy aj štvor :-).

Návrat kapely na pódiá v posledných mesiacoch preto nie je len reminiscenciou. Ale aj pripomenutím, že napriek zmene systému sme sa až tak veľmi nezmenili. Okrem značiek oblečenia, v mnohých prípadoch. Už len zmierenie medzi hlavnými protagonistami kapely, Kocábom a Pavlíčkom, je pokračovaním toho najlepšieho, čo som si od nich vždy bral.

Koncert v Bratislave som si napriek nepodarenému ozvučeniu vychutnával. A týždeň neskôr som sa za nimi vybral aj do Karlových Varov. Tam to natáčala ČT. Svoju šnúru poňali veľkolepo. Dve a polhodinový program so sólovým predelom oboch bubeníkov obsahoval všetko naj z ich tvorby.


Keď som sa na oboch koncertoch v hľadisku porozhliadol, videl som okolo seba väčšinou „slušákov“ od 40 hore. Už šedivejúcich :-( Prišli sme sa pozrieť na legendu. Jednu z tých dobrých legiend, na ktorú mala táto generácia celkom šťastie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?