Kníhkupectvo som objavil v Amerike. V magickom roku 2000 som tam strávil desať týždňov. Nie že by som dovtedy nepoznal kníhkupectvá. Už v mojich 15tich, za hlbokého socíku, som pravidelne vymetal predajňu s knihami v Humennom. Spomínam si, ako tam raz dostali asi tri výtlačky knihy "Vzdušné trate" od Borisa Pasternaka... Jednu z nich mám dodnes.
Ale až za veľkou mlákou som objavil čaro kníhkupectiev. Washington D.C. ich má veľa. A hlavne sú veľké. Dá sa v nich zašiť do hociktorého kúta. S veľkými sedacími súpravami. Takými, na akých sa možno práve teraz, alebo hocikedy keď vonku leje, vyvaľujete. Ja som v tom čase nemal ešte taký ležérny diván ani doma.
No a to spojenie pohodlia a nekonečného množstva dobrých kníh prebilo všetky ostatné lákadlá metropoly strýčka Sama.
Parížanky sa cestou do roboty alebo na rande, alebo len tak cestou hocikam, zastavia v parfumérii a predstierajúc nákup sa hlavne poriadne navoňajú. Aaa prchajú! Tak aj mne zachutilo bez platenia "napáchnuť" nejakou tou novou knihou. Lenže na knihu treba čas. Nestačí popri regáli len tak prebehnúť a narýchlo "tssst, tssst"... A preto sú v kníhkupectvách pohovky takým geniálnym nápadom.
Dnes už na Slovensku také tiež máme. Teda pomaly sa tomu blížia. Kandidát na jedno také dobré je v Mlynskej doline, v novom obchodnom centre oproti cintorínu. Mám ho navyše po ceste do mesta a z mesta domov. Poznáte ho práve podľa toho, že sa tam dá už celkom dobre rozvaliť a pri veľmi dobrej káve čítať a čítať.
Popri tej veľkej množine dobrých kníh, ktoré som si tam už doteraz kúpil, tam mám vždy aspoň jednu rozčítanú. Naposledy "Panter v podzemí" od Amosa Oza. Asi dva týždne som tam za ňou chodil. Pri káve mi chutila ako zákusok. Od ktorého sa nepriberá. Teda nie na hmotnosti. Vždy som si "pochutil" na pár stranách a odložil dozadu regálika – aby mi ju, takú rozčitanú, nikto nekúpil.
Ako som ju postupne čítal, kúpil som dve z nich ako darček. Jednu kolegyni na narodky a ešte jednu kamarátovi. Len pre seba nie. Vravel som si: "ušetrím v rodinnom rozpočte". Ale posledné strany toho skvelého príbehu ma presvedčili: "Nemôžem ju predsa nemať." Po dočítaní poslednej strany som s ňou išiel rovno k pokladni...
Ale medzičasom takých dobrých kníhkupectiev v Bratislave pribúda. Aj rozčítaných kníh. Len tak, na pokračovanie, ku dobrej káve...
