Takže na dve priemerne dlhé hrané rozprávky to chcelo šesť hodín mimo domu. Nooo, samozrejme aj s nami dospelými. A schytali to aj návštevy, ak k nám práve nejaká zablúdila. Dva týždne, ktoré som bol vtedy doma, sme sa deň čo deň vydávali na nenáročnú, skôr prechádzkovú túru (aby ste si nemysleli, že som deti utýral) na neďaleký Malý slavín. A aj keď boli vtedy také tie skôr upršané sviatky (no také, ako sú už skoro každé), nevzdali sme to a bolo nám spolu vždy fajn.
Veľa sme sa pri tom rozprávali a robili aj niečo pre naše kostry. Mimochodom, takmer na nikoho sme po ceste do hory a späť nenatrafili. Len občas na pár dôchodcov z Rače, ktorí vždy vytreštili oči, keď videli deti na turistickom chodníku. Vždy sa pristavili na kus reči. Alebo sme si niečo opiekli na ich ohníku v dobre vybavenom táborisku Malého Slavína.
Aj nasledujúce roky sme sa tohto pravidla celkom slušne držali. Samozrejme, že existovali výnimky. Ale chlapci si už pri výbere nejakého filmu alebo rozprávky aj automaticky rátali čas, ktorý treba stráviť mimo gauča - sánkovaním nad dedinou, alebo aspoň šmýkaním sa na ceste pred domom. A zavše tak vydurili na prázdnu ulicu aj susedovie kamarátov. Takže nejaký ten úžitok z toho kvapol aj susedom.
Dnes, po rokoch, to už neriešime. Ale ostalo nám z toho obdobia, že televízor sa zapína akosi výnimočne. A keď, tak skôr DVD. Alebo vybraný film on-line. Výzvou sú však teraz počítačové hry. Ale nádejou nám je, že najstaršieho syna to prestalo baviť akosi prirodzene. Tie game-s. Keď na tieto Vianoce dostali mladší chalani futbalové lopty, lebo okolo "fucíku" sa teraz točí ich svet, bolo úplne jasné, že ich hneď po najbližšom východe slnka idú otestovať. Na umelý trávnik. Nikto ich nemusel posielať. Naopak. Oni volali do partie mňa. No veď aj to počasie bolo tieto Vianoce, do napadnutia snehu po ich skončení, také futbalové :-)
A na záver len toľko, akože krátke ponaučenie. Ak chcú rodičia, aby ich deti robili niečo zmysluplné, musia to začať robiť sami. Chcete, aby čítali knihy? Začnite ich čítať tiež. Niektoré sami pre seba, aby na vás videli, že čas sa dá tráviť aj takto, pri dobrej knihy. Ale čítajte im aj nahlas. Dlho. Alebo ak chcete, aby sa viac hýbali, nehrešte ich, keď trávia dni voľne pohodené vo fotelkách. Vybehnite von. Najprv sami. Pre seba. Ale potom aj s deťmi. A nehundrite pri tom, že vám medzitým ušli dva seriály. Aj tak v nich zväčša o veľa nejde. Teda, rozhodne o viac ide pri našich deťoch.